HNEV ? vs. LÁSKA ?⁣
⁣
Nemôžeš sa vraj hnevať a milovať zároveň. Ale naozaj je to tak? Myslím, že aj toto môže mať pôvod vo vetách typu: “Keď sa budeš hnevať, nebudem ťa mať rada.”, “Pekné deti sa nehnevajú.” Hnev a láska sa tu zdanlivo vylučujú.⁣
⁣
A ja zase chápem, čo sa tým asi chce povedať, ale skúsme sa zamyslieť nad obsahom tých viet. Jedna vec je cítiť hnev a učiť sa s ním nakladať, reagovať a spracovávať. Druhá vec je cítiť sa odmietnutý pre svoj hnev, ktorý ako dieťa (často podľa vzoru dospelých vo svojom okolí) ešte neviem spracovať alebo ho spracovávam tak, že je deštrukčný pre mňa alebo pre moje okolie.⁣
⁣
Deťom nemusíme dovoliť ničiť čokoľvek v momente akútneho hnevu. Ale aj toto sa učia iba príkladom. Ak ja v hneve hádžem vecami, kopem do niečoho, trieskam dverami alebo v hneve schmatnem dieťať a trasiem ním alebo ho udriem… čo urobí toto dieťa v momente, keď príde hnev? Asi nemusím pokračovať…⁣
⁣
Potrebujeme si však uvedomiť, že aj hnev je žiadúci. Je dobre, že sa dokážeme nahnevať. Ja sama som sa roky nehnevala. S odstupom času som si prechádzala hnevom na rôzne situácie v mojom živote, na ktoré keby som sa bola nahnevala, nemuseli dopadnúť tak, ako dopadli. Mohla som sa vyhnúť zneužívaniu, týraniu, ubližovaniu.⁣
⁣
Deti potrebujú vedieť, že hnevať sa je v poriadku. A tiež sa potrebujú naučiť, ako s tým hnevom naložiť. Ale možno by sme aj v tom mali my dospelí začať od seba a naučiť sa spracovávať svoj hnev. Čo vy na to?⁣